Treťohory

Treťohory alebo Terciér , ktorá trvala od 65,5mil.-2,5 mil. rokov.

Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. 

V treťohorách pokračovala a vrcholila horotvorná činnosť - alpínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé ale postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori driekovce a numulity. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v mori sa začal podobať dnešnému. Žili v ňom lastúrniky, ulitníky, koraly, ježkovia, kraby ale aj veľryby tulene a žraloky. Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, palmy, figovníky, magnólie. Vyskytovali sa aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny. Začal sa rozvíjať aj nový typ prostredia - lúky pokryté trávami. 
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce. V jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny, z ktorých bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morskych zátokach vznikali ložiská ropy a zemného plynu. 
V treťohorách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.

V treťohorách sa príroda začala podobať našej. Prví predchodzovia ľudí Australopithecus a Romopithecus.

Australopithecus